Žiadny Draculov hrad, v ktorom svetoznámy gróf ani nežil, ale mesto s históriou už z čias Rímskej ríše je jadrom Sedmohradska, na ktoré sú miestni právom hrdí. Keď som sa predtým rozprával s niektorými Rumunmi o Cluj-Napoca, bolo priam cítiť, ako sa im zmenil hlas i výraz tváre. Či už sa jednalo o niekoho zo severu, z juhu, z maďarskej alebo z inej menšiny, bez rozdielu viery, z každého jedného rozprávania vyžarovala istá vážnosť a hrdosť, prameniaca z tohto mesta. Z toľkých lákavých slov bolo priam povinnosťou pozrieť si to naživo.

Približne 15 hodín vlakom zo severného Slovenska: Žilina, Bratislava, Budapešť a odtiaľ priamym spojom do srdca Transylvánie, ako zvyknú Cluj-Napoca prezývať.

 

 

 (Ospravedlňujem sa. Viem, že slovenská verzia názvu je Kluž, ale zvykol som si na originál.)

Príbeh začneme u našich južných susedov. Keďže som okrem železničných staníc Keleti pályaudvar a Nyugati pályaudvar z Budapešti nikdy viac nevidel, rozhodol som sa vyraziť o čosi skôr a na chvíľu sa v hlavnom meste Maďarska zastaviť. Prvá vec, ktorú isto očakávate, no aj tak vás zarazí, je už samotná stanica maďarského hlavného mesta. V porovnaní s tou našou v Bratislave sa dá len ťažko niečo porovnávať. Kým z tej jednej sa snažíte rýchlo dostať, tú ďalšiu si máte chuť vycvakať svojím fotoaparátom.

Pred stanicou Keleti pályaudvar sa nachádza niekoľko migrantov. Sedeli na dekách, pili vodu, deti pobehovali a naháňali nejakú loptičku. Na moje prekvapenie, vzhľadom k tomu, čo všetko som už na sociálnych sieťach i internete videl, viac detí a žien ako som očakával. Pohľad na tých ľudí vyvolával rôzne pocity, len nie tie negatívne. Následná prechádzka po Rákocziho ulici, okolo Maďarského národného múzea, až k Dunaju, po ktorom sa plavilo niekoľko lodí. Nádherný pohľad.

 

Odchod z Budapešti 16:40. Plánovaný príchod do Cluj-Napoca 1:36 v noci rumunského času (oproti tomu na Slovensku i v Maďarsku + 1 hodina). Vlak meškal približne 10 minút, čo bol na takú diaľku obdiv. Cestu späť zvládol dokonca bez meškania. (Kiež by sa to dalo povedať aj o rýchliku z Bratislavy.) Kontrola lístkov i dokladov prebehla bez problémov na oboch stranách hraníc. Potom už len cez Oradeu do spomínaného srdca Sedmohradska (Transylvánie).

Úlohy sprievodkyne mestom sa ujala kamarátka z môjho prvého Erasmus+ projektu, študujúca priamo v Cluj-Napoca. Jedna z výhod, prečo sa oplatí na tieto projekty chodiť: Chcete ísť do Rigy alebo do Záhrebu? Máte priateľov, ktorí sú priamo odtiaľ a ktorí vás radi privítajú (hádam).

Po opustení nášho bytu sme vždy prechádzali pomedzi staré, komunistické a istým spôsobom zaujímavé paneláky. „Toto nie je tá pekná časť mesta,“ poznamenala moja osobná sprievodkyňa. V tom nám nad hlavami v nízkej výške preletelo lietadlo, pomaly pristávajúce na miestnom medzinárodnom letisku. Úkaz, opakujúci sa niekoľkokrát denne.

O niekoľko metrov ďalej nás vždy čakal novo vyzerajúci pravoslávny chrám, z ktorého moja kamarátka očividne príliš nadšená nebola. „Rumunsko má veľa kostolov a stále stavia nejaké ďalšie, honosné a drahé.“ Čo sa týka najmä pravoslávnych chrámov, tak s tou honosnosťou môžem len priklepnúť.

Prvou väčšou zástavkou bola Cluj Arena, ktorú inak ako nádherná a dych vyrážajúca jednoducho opísať neviem. Iný svet pre slovenského futbalového fanúšika na aký je zvyknutý doma. Veľký kontrast oproti väčšine budov, medzi ktoré sme doposiaľ prechádzali. Aj keď slovné spojenie „mesto kontrastov“ mi príde trochu ako klišé, často mi priam dokonale vystihovalo Cluj-Napoca. Čisté chodby, posilňovňa, trénujúce deti na štadióne... rozhodne jedno z miest mesta, na ktoré sa len tak nezabudne.

Len necelý mesiac dozadu od môjho príchodu hostila aréna desaťtisíce mladých ľudí. Dôvodom ich návštevy bol Untold festival. Obzvlášť mladším budú niečo hovoriť mená ako Avicii, David Guetta, Dimitri Vegas či Armin van Buuren, ktorí tu vystupovali. Je to jedna z akcii, o ktorej vám miestna mládež rada porozpráva a na ktorú je aj patrične hrdá.

Hneď za moderným štadiónom sa nachádza park, Parcul Central. Opäť iný svet, aký by mi zrejme kedysi pri slove „Rumunsko“ len ťažko zišiel na myseľ. Príjemné miesto pred oddych, relax, hry i šport. Šmykľavky pre deti. Stroje na posilňovanie. Ohradené basketbalové ihrisko. Hojdacie siete zavesené na stromoch. Jazierko, po ktorom sa dá plaviť a iné.

Na konci parku je postavený pamätník s textom: „MONUMENTUL REZISTENTEI ANTICOMUNISTE.“ Pri texte sú z jednej strany putá, z druhej strany rozbitý kosák s kladivom.

 

 

„Teraz pôjdeme na moje obľúbené miesto,“ informoval ma o ďalšej zastávke môj sprievodca. Čakalo nás niekoľko schodov na Cetatuie (v rumunčine sa to píše trochu inak). Vyvýšené miesto, z ktorého je nádherný výhľad na mesto. Na jeho vrchu je kríž venovaný ľuďom, ktorí tu boli väznení. Cetatuie je (bola) vlastne pevnosť na kopci, ktorá slúžila aj ako väzenie, najmä počas revolúcie v 19. storočí.

Odtiaľ sme videli náš najbližší cieľ: gotickú stavbu, rímskokatolícky kostol sv. Michala, jeden z najväčších kostolov v Sedmohradsku. Známe a obľúbené miesto pre turistov i miestnych, centrum Cluj-Napoca. Pred kostolom sedí na koni uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý pochádza práve z tohto mesta.

 

„Toto je akoby maďarské centrum, s rímskokatolíckym kostolom. Teraz ideme k tomu rumunskému, s pravoslávnym,“ viedla ma ďalej moja maďarsko-rumunská kamarátka. Po chvíľkovej prechádzke sme sa ocitli pred chrámom „Catedrala Adormirea Maicii Domnului.” Pred ním sa na vysokom postavci týči so šabľou v ruke Avram Iancu, prezývaný aj „Malý princ z hôr,” „rumunský bojovník,” ako mi ho veľmi stručne opísal môj doprovod.

Prechádzame i okolo pamätníka venovaného Židom, ktorí boli v roku 1944 transportovaní zo židovského ghetta v Cluj-Napoca do Osvienčimu.

V meste sa vám podarí niekoľkokrát naraziť na starých ľudí predávajúcich lúčne kvety. „Je to tu celkom normálne. Občas si nejaké kúpim.”

Počuť maďarčinu v Cluj-Napoca, alebo v Transylvánii celkovo, nie je nič ojedinelé. Z 8 ľudí, s ktorými som bol večer posedieť, bolo napríklad až 7 z maďarskej menšiny. (V meste žije približne 20% Maďarov.)

Čo sa týka zábav, diskoték, je pravdepodobne jedno, aký je deň, Cluj-Napoca žila každú noc. Streda a disko kluby plné. Pre turistov vstupy zadarmo. Zamestnanci s plynulou angličtinou. Žiadne potýčky. Party na úrovni. Zrejme mali moji priatelia čuch na tie správne kluby a vedeli, kde ma zaviesť.

Posledný deň: Nákupné centrá s luxusným, značkovým oblečením (samozrejme, pozeráme len cez výklady). Plný Starbucks. Ďalší park s jazierkom, pri ktorom odpočívajú ľudia a nad našimi hlavami pomaly pristáva ďalšie lietadlo (možno tretie behom 1 hodiny).

Môj výlet s trojdňovým pobytom v Cluj-Napoca pomaly končí. S mestskou dopravou sa vraciam na byt. Cesty rozkopané, takmer všade sa pracuje a renovuje. Ideme popri synagóge, katolíckych kostolov, pravoslávnych, protestantských... 

Z mesta odchádzam vlakom krátko po 2 v noci miestneho času. V Budapešti som okolo pol 10 toho nášho.

Vyvracať poetické slová mojich rumunských priateľov o krásnej Cluj-Napoca nemienim. Nemusí patriť na špicu tých najkrajších miest, aké mám v pamäti, no vie si človeka získať, zaujať i ohúriť. Nerobilo by mi žiadny problém pozrieť si transylvánske srdce ešte raz.

Autor: František Kekely

Tags: 
články
Zdroj: 
Foto: Kekely František