Pracuje kilometer pod zemou v najsevernejších častiach Európy. Geodetka laponských železných baní Zuzana Janovčíková.

Ak by ste si mali tipnúť, kde táto mladá a pekná žena pracuje, „v bani“ by nepovedal s určitosťou nikto. A nie v hocijakej. Ale za polárnym kruhom, kde sa teploty pohybujú i okolo – 40 stupňov celzia. Zuzana Janovčíkova, rodáčka z obce Poniky – okres Banská Bystrica, je geodetkou laponských železných baní.

„Určujem robotníkom, kde a ako majú vŕtať či odpáliť nálože. 55 aktívnych čelieb – úsekov razenia, ktoré sa odpaľujú každý deň. Je to veľká zodpovednosť. Ak sa niečo pokazí, geodet je okamžite prvý, ktorého si zavolajú a ktorý môže za chybu,“ opisuje svoju prácu v najsevernejších končinách Európy Zuzka.

 

Študovaná geodetka sa do Švédska dostala vďaka bývalému spolužiakovi, ktorý ju odporučil firme. Mala robiť len dočasný nástup za chýbajúceho geodeta podniku. „Najskôr som si myslela, že mám robiť niekde v Štokholme,“ spomína Zuzka. No jej pracovisko ju čakalo niekde úplne inde – ďaleko na severe, kde sa miestny život so životom v hlavnom meste príliš porovnať nedá. A z dočasného nástupu sú už dva roky, ktoré sa nik ukončiť nechystá.

„Dá sa to zniesť, ak človek potrebuje iba prejsť z jedného miesta do druhého, napríklad rýchlo do auta, ale dlhšie nevydržíte,“ hovorí o tunajších zimách Zuzka. Od decembra do januára v podstate nevidí slnko. No tunajšia obloha si vie niekedy pripraviť inú podívanú – polárnu žiaru. „Alebo sledovanie východu a západu slnka v jednom momente,“ dodáva.

Spoločenský život na severe podľa jej slov, pochopiteľne, za veľa nestojí, ale miestna príroda a pokoj, ktorý tam vládne, má nepochybne svoje čaro. „Ráno sa zobudíte a soby so zajacmi sa prechádzajú pred domami,“ opisuje ranné návštevy.

Slovenská geodetka stihla pracovať i na ďalších projektoch po Švédsku – či už na výstavbe akademickej budovy v hlavnom meste Štokholm alebo na výstavbe veternej elektrárne neďaleko mesta Storuman.

 

Švédske železo a samotní Švédi

Švédska železná ruda je vo svete považovaná za jednu z najkvalitnejších a taktiež najdrahších. Najväčšie zásobisko železa v Európe leží práve v krajine trochu koruniek – ako zvyknú Švédsko prezývať. Konkrétne pod mestom Kiruna, ktoré sa má kvôli ťažbe celé presťahovať. „Nerobí im problém sa zo dňa na deň odsťahovať. Švédi sú hrozne prispôsobiví. Stalo sa mi, že som išla po ceste a pred nami viezli doslova celý dom,“ hovorí Zuzka.

„Poznám oblasti s krásnymi vilami, ktoré sú už celé ohradené, s výstrahou nebezpečenstva a zákazu vstupu. Pôda sa môže pod nimi kvôli činnosti v bani hocikedy prepadnúť,“ pokračuje vo svojom rozprávaní.

Okrem „prispôsobiví“ hodnotí najsevernejších obyvateľov Európy aj ako dôverčivých. „Kolegyňa sa mi smiala, keď sme si išli kúpiť nejakú sladkosť a ja som si zamkla auto. Nechápala to,“ spomína Zuzka.

Taktiež sa podľa nej do nikoho nestarajú. Dokonca, na oknách nemajú ani závesy, s odvôdnením, že na čo by im dovnútra už len niekto pozeral. Prekvapením je aj úroveň angličtiny, ktorú vo Švédsku doslova ovládajú a babky.

No predsa len v niečom sme podľa nej na tom lepšie. „Sú trochu rezervovaní. Stretla som napríklad Slovenku v lietadle a začali sme sa medzi sebou rozprávať, hoc sme sa vôbec nepoznali. To oni nerobia. Nie je to pre nich typické,“ porovnáva dve odlišné európske kultúry laponská geodetka z Poníkov.

Všetky fotky pochádzajú od Zuzky Jonvčíkovej a z jej facebookovej skupiny „Spravodaj z ciest od Zuzikaj.

 

Autor: František Kekely

 

 

 

 

Tags: 
články
Zdroj: 
travelers.sk