Malý turistický raj. Aj tak by sa dal pomenovať tento skvost prírody v Žilinskom kraji.Dobre som poznal názov pohoria, ktoré sa ešte aj niekoľko týždňov po roztopení snehu v dolinách, týči v bielych farbách nad krajským mestom Žilina, ale jeho krásu z blízka som spoznal až za posledný rok, a to hneď v 3 ročných obdobiach.

Prvý výlet nebol vôbec plánovaný, no práve ten naštartoval chuť navštíviť tento národný park ešte viac krát.

Jedného dňa, v polovici jesene, prišla mama nečakane s nápadom, vybrať sa na hory. Počula, že v Malej Fatre je pekne, tak by sme sa mohli pozrieť práve tam. Rýchlo sme niečo pobalili a vybrali sa smerom na Terchovú. Už vstup do Vrátnej doliny cez Tiesňavy vyvolal prvý obdiv. Potom sme obzerali okolie, kde by sme mohli ísť. Najviac zaujal skalnatý vrch Rozsutec, ktorý sa od ostatných vrchov v okolí značne líši. Niet divu, že tento skalnatý symbol národného parku je považovaný za najkrajší a najnavštevovanejší. Niektorí o ňom hovoria, ako o najkrajšom vrchu Slovenska. Na ten sa ale organizátorka výletu necítila, počula o reťaziach, rebríkoch, vedúcich na vrchol Rozsutca, a to ju dosť odradilo, možno vystrašilo, tak sme pokračovali ďalej až pod Snilovské sedlo, kde nás naň vytiahla lanovka. V kabínke nám robil spoločnosť jeden český manželský pár, ktorý rozprával, ako často tu chodia a aká krásna je Malá Fatra. Vtedy  som sa trochu hanbil, že ja tu idem až po niekoľkých rokoch, hoc som zo Žilinského kraja. Z lanovky sme vystúpili na Snilovskom sedle, kde bol pekný výhľad do Vrátnej doliny i na okolité hrebene a vrchy. Bolo na nich rozpoznať pohybujúce sa bodky, ľudí, ktorí sa tiež rozhodli takto spestriť svoj deň. Na Snilovskom sedle sme rozmýšľali medzi dvoma cestami, na Chleb alebo na Veľký Kriváň. Voľba padla na Veľký Kriváň (1 708,7 m.n.m.), najvyšší vrch Malej Fatry. Aj keď nás na jeho vrchole zastihli oblaky a na niekoľko minút zatienili výhľad, bol to nezabudnuteľný výlet.

Po prvom výlete som vedel, že sa do Malej Fatry ešte rozhodne vrátim. Lákal ma výstup na skalnatý Rozsutec.

Druhý výlet do Malej Fatry môžeme povedať, že dopadol neúspešne alebo nie celkom podľa našich predstáv. S kamarátom sme sa vybrali v lete na bicykloch do Vrátnej doliny, kde sme si mali bicykle zamknúť a vystúpiť na Veľký Rozsutec. Cesta nás ale tak unavila, že výstup na vrchol, dole a potom desiatky kilometrov na bicykli naspäť, prišiel ako šialenstvo, tak sme sa pod skalnatou horou len najedli a vrátili naspäť. Spravili si cyklistický deň.

Tretí výlet. Ráno popŕchalo. Nevyzeralo to na dobrý deň do prírody, ale partia bola dohodnutá a chuť konečne zdolať tento skalnatý vrch Malej Fatry naozaj veľká. Na predné sklo nám dopadali kvapky z bielo-sivej oblohy. Zaparkovali sme auto a vydali sa na výstup. Dážď prešiel. Ako sme stúpali smerom na vrchol, začali sa trhať aj oblaky. Bola zima, miestami niekoľko centimetrov snehu a čím vyššie sme išli, tým silnejšie do nás udieral studený vietor. Niekedy nás natlačil na stenu. Snažili ste sa ísť rovno, odhodilo vás do boku. Stúpal som už aj na vyššie hory, no tento výstup patril zatiaľ medzi tie najťažšie, na aké si pamätám. Občas sme sa museli skryť medzi dvoma balvanmi, aby nás doslova neodfúklo. Premrznutí, prefúkaní, no vrch sme zdolali a ten pocit, výhľad, celá tá túra s priateľmi, stáli naozaj za to. Veľký Rozsutec zdolaný.

Je nezabudnuteľné takto stráviť čas so svojimi blízkymi a priateľmi.

Pre frflošov typu „prečo sa to nedá“ a ktorých to stojí peniaze, tak novinka: Vstup do národných parkov je zadarmo. Cesta vás vyjde menej, ako jedno večerné posedenie v bare. A čaj do cesty, nejaká desiata (pečivo, keksík), vás určite nezruinuje.

Spomienky s priateľmi, s rodinou, obraz prírody, ktorý sa vám vryje do pamäti, pocit, že ste zdolali horu a stojíte na jej vrchole, výhľad na krajinu... sú myslím dostatočnými dôvodmi, prečo sa oplatí na podobné miesta vybrať.

Autor: František Kekely

 

 

Tags: 
Slovensko
Zdroj: 
www.frantisekkekely.estranky.sk